DOMÁCNOSTI VRAJ MENEJ MÍŇALI A TEDA VIAC ŠETRILI

Podľa niektorých národných centrálnych bánk členských štátov eurozóny vrátane slovenskej, sa miera sporenia ich domácností výrazne zvýšila a to aj napriek poklesu príjmov z dôvodu pandemických opatrení. Nútené šetrenie je dôsledok budúcej príjmovej neistoty z dôvodu straty zamestnania, ale aj potrieb financovania nepredvídateľných životných situácií, ktoré je vždy lacnejšie zaplatiť z usporených peňazí, ako si zobrať drahý spotrebný úver. Keď sa však viac šetrí a menej míňa, dochádza k poklesu domácej spotreby, ktorá je súčasťou makroekonomického ukazovateľa HDP, do ktorého sa okrem výdavkov domácnosti na spotrebu započítavajú aj výdavky štátu na nákup tovarov a služieb, hrubé domáce investície ako aj saldo zahraničného obchodu. Pokles „míňania peňazí“ teda znižuje podiel domácej spotreby na HDP, čím sa zároveň aj zvyšuje deficit verejných financií a verejného dlhu, keďže oba rozpočtové ukazovatele sa počítajú k nemu percentom. Iná vec však je, že  na sporiacich a termínovaných účtoch nie sú úroky vyššie ako je dnes miera inflácie a tak sa peniaze na nich každoročne znehodnocujú. To znamená, že za 100 EUR dnes si kúpime menej, ako sme si kúpili za rovnakú sumu predtým.

Ako sa domácnosti budú po pandemickom trhovom uvoľnení správať, sa nebude špekulovať, keďže sa hovorí o zásadných štrukturálnych zmenách na trhu práce, ktorej dôsledkom môže byť nárast nezamestnanosti, čo bude mať zásadný vplyv na šetrenie a teda aj na míňanie. Ak by sme však s ňou výrazne nepočítali, tak určite bude iné správanie pri nakupovaní predmetov dlhodobej spotreby, ktoré sa dovtedy odložili a tak sa môžu dokúpiť a iné pri výdavkoch na potraviny, kultúrne a športové podujatia, alebo ostatné voľnočasové aktivity, ktoré sa po uvoľnení určite nebudú dať „dobiehať“. Aká sa teda môže očakávať „nákupná spotrebiteľská horúčka“ bude skôr závisieť nielen od ekonomických dôsledkov niekoľkých pandemických vĺn, ktorých ukončenie nám ani po hromadnej vakcinácii obyvateľstva nevie dnes nikto garantovať. Samozrejme, že veľa bude závisieť od príjmovej situácie domácnosti, keďže doteraz museli siahnuť na rezervy. K žiadnej väčšej zmene nedochádza u dôchodcov, ktorým sa dôchodky už zvyšovali podľa zákona a ich spotrebiteľský apetít ostáva po ako aj pred pandémiou približne rovnaký. Či sa domácnosti rozhodnú svoje dočasne usporené peniaze z utlmených výdajov investovať aj do trebárs iných ako spomínaných bankových produktov, nebudeme špekulovať. Veľa bude aj  záležať od schopnosti "vzdať sa" na dlhšie obdobie úspor a investovať ich napríklad už do spomínaných ETF fondov, prípadne do zlata.